Hiiii <33
Dnes vám prinášam príspevok, ktorý by som označila asi jednoducho "Small random post".
Je to príspevok, ktorý by som vám sem nemusela písať, pretože by vás to asi nemuselo zaujímať, no ja mám pocit a potrebu, že by ste to jednoducho počuť a vedieť mali.
Ako už ste mohli vyčítať z názvu tohto príspevku, pôjde tu o haterov. Nejde mi o to aby som im/vám niečo vyvracala alebo vás poučovala, no jednoducho ma nebaví vám stále opakovať, že naša fanpage, ako aj iné sociaálne siete, je o Mome a tak musíte (hateri) čakať, že všetci, čo sú tam majú Momu radi a budú sa jej zastávať,mať ju radi a určite nebudú podporovať vaše názory založené na domnienkach.
Čo ma viedlo k napísaniu tohoto príspevku?
Je to jednoduché. Každý týždeň mi v priemere na týždeň príde správa/koment na fanpage typu:
"Čo na nej vidíte?!"
"Len opakuje po Acacii"
"Ste trápny Momíci!"
A íné...
Pre vás, ktorých zrejme tieto správy nejako napĺňajú mám pár viet. Medzi prvé by som asi zaradila to, že pokiaľ si myslíte, že váš názor niekoho z nás zaujíma alebo to nebodaj zmení naše postavenie k Mome, tak sa mýlite. Ja osobne môžem povedať, že som bola, som a budem Momík. A ak aj vyrastiem a nebudem sa chcieť nazývať Momík, určite Momu neprestanem ani vtedy mať rada. Je to úžasné dievča, ktoré má v sebe niečo, čo nemá každý. Je to dievča, o ktorom môžme povedať, že je výnimočné. Nie len tým, čo robí, no tým, že je iná,výnimočná,originálna, vyčnieva z toho davu ľudí, ktorý sú si tak podobní.
Čo sa týka nás Momíkov. Myslím si, že každý má svoj vzor. Rovnako ako sú Smilers,Selenators,Beliebers tak sme aj mi Momíci a sme rovnako výnimočný ako Moma a sme na to hrdí.
Pred pár dnami pridala Moma na svoj blog asi ten najkrajší príspevok, ktorý ma chytil za srdce. Viete, práve kvôli takýmto príspevkom si totiž Momu cením a mám ju rada. Nieje to len o tom aká je šikovná,pekná alebo iné veci, preto ktoré ju majú radi tisícki ľudí. Ide o to, čo má v srdci, a o to, že ju nezaujíma len to ako sa bude mať ona sama ale o to aby si ľudia uvedomili, že nikto nemá právo starať sa do vášho života a súdiť vás pokiaľ vás a vašu cestu životom nepozná.
ME:
V tomto príspevku som sa rovnako rozhodla vám napísať aj to, ako zapôsobila a vstúpila do môjho života Moma a zmenila ho (pohľad a štýl).
Momu som spoznala pred cca 2,5 rokmi. Po prvý krát som ju videla na stránke o 1D (One direction), ktorá bola zároveň najväčšou fanpage o 1D na SR. Vtedy som ju ale iba spoznávala a samozrejme nerobila nič také ako "beauty blogy/vlogy". Neskôr sa stala adminkou a niekoľkých iných stránkach a sama nejaké založila. Keď som prvý krát videla Mominu osobnú stránku "MOMA" bolo tam asi okolo 200 likes a ja som sa tam jednoducho pridala a tak to všetko začalo. V tom čase som mala 15 a končila som 9. ročník na základnej škole. Bola som dievča, ktoré nemal nikto rád,bola som na posmech za svoju váhu či výzor,životný štýl, jednoducho čierna ovca triedy. Nemala som nikoho komu by som nejako dôverovala a ľudia ma poznali len vtedy, ak niečo potrebovali. Keď som prišla domov, bolo to iné, no nie oveľa, stále som si pripadala sama. Boli to časy, kedy som premýšľala nad tým, prečo som vlastne tu. Keď som začala Momu sledovať, tak som si však uvedomila, že sú aj ľudia, ktorý vás nepoznajú, no záleží im na vás.
Neskôr keď si založila známu stránku "Moma-beauty/style tips", len sa mi potvrdzovalo to ako ju to, čo robí baví a nerobila to pre seba, ale aj pre nás. Jej začiatky boli ťažké, no našli sa aj ľudia ako my.
A prečo sa mi zmenil pohľad na život?
V príbehu Mominého života som v malej časti našla sama seba a svoj život, no rovnako som pochopila, že sú tu aj ľudia, ktorý majú aj väčšie problémy, no neopúšťajú sa a snažia sa žiť najlepšie ako sa len dá.
A tak to pokračovalo až SEM.
Založila som si fanpage o Mome, pretože som jednoducho chcela aby vedeli a poznali všetci aká je a KTO JE!
Vďaka Mome a stránke som našla niečo, čo som nečakala. A to priateľov, ktorých som celý život nemala. Našla som svoju najlepšiu priateľku, ktorú by som už nikdy nechcela vymeniť, našla som ľudí, ktorý mi hovoria, že sú moji fans, i keď som nikdy o nič také neprosila, nečakala to...len snívala.
Myslím, že som vám tu povedala toho dosť.
Chcem vám povedať len jedno.
Svoj názor si kľudne nechajte, je váš a každý ma naň právo, no nezaťažujte ním iných a neposudzujte niekoho, koho nepoznáte a ani len vo sne netušíte, čo denno denne zažíva a čím si musel prejsť aby sa dostal až ku svojmu cieľu a splnenému snu :)
A pre Momíkov,Bloggerov či ľudí, ktorý si plnia svoje sny..
Nezabúdajte, že je to váš život a nikto nemá právo vám zobrať čo i len minútu zo života tým, že sa kvôli nemu budete trápiť :) -MOMA
Ďakujem, že ste si to prečítali až do konca, a dúfam, že ste si niečo z toho zobrali :)
-Sabi
Dnes vám prinášam príspevok, ktorý by som označila asi jednoducho "Small random post".
Je to príspevok, ktorý by som vám sem nemusela písať, pretože by vás to asi nemuselo zaujímať, no ja mám pocit a potrebu, že by ste to jednoducho počuť a vedieť mali.
Ako už ste mohli vyčítať z názvu tohto príspevku, pôjde tu o haterov. Nejde mi o to aby som im/vám niečo vyvracala alebo vás poučovala, no jednoducho ma nebaví vám stále opakovať, že naša fanpage, ako aj iné sociaálne siete, je o Mome a tak musíte (hateri) čakať, že všetci, čo sú tam majú Momu radi a budú sa jej zastávať,mať ju radi a určite nebudú podporovať vaše názory založené na domnienkach.
Čo ma viedlo k napísaniu tohoto príspevku?
Je to jednoduché. Každý týždeň mi v priemere na týždeň príde správa/koment na fanpage typu:
"Čo na nej vidíte?!"
"Len opakuje po Acacii"
"Ste trápny Momíci!"
A íné...
Pre vás, ktorých zrejme tieto správy nejako napĺňajú mám pár viet. Medzi prvé by som asi zaradila to, že pokiaľ si myslíte, že váš názor niekoho z nás zaujíma alebo to nebodaj zmení naše postavenie k Mome, tak sa mýlite. Ja osobne môžem povedať, že som bola, som a budem Momík. A ak aj vyrastiem a nebudem sa chcieť nazývať Momík, určite Momu neprestanem ani vtedy mať rada. Je to úžasné dievča, ktoré má v sebe niečo, čo nemá každý. Je to dievča, o ktorom môžme povedať, že je výnimočné. Nie len tým, čo robí, no tým, že je iná,výnimočná,originálna, vyčnieva z toho davu ľudí, ktorý sú si tak podobní.
Čo sa týka nás Momíkov. Myslím si, že každý má svoj vzor. Rovnako ako sú Smilers,Selenators,Beliebers tak sme aj mi Momíci a sme rovnako výnimočný ako Moma a sme na to hrdí.
Pred pár dnami pridala Moma na svoj blog asi ten najkrajší príspevok, ktorý ma chytil za srdce. Viete, práve kvôli takýmto príspevkom si totiž Momu cením a mám ju rada. Nieje to len o tom aká je šikovná,pekná alebo iné veci, preto ktoré ju majú radi tisícki ľudí. Ide o to, čo má v srdci, a o to, že ju nezaujíma len to ako sa bude mať ona sama ale o to aby si ľudia uvedomili, že nikto nemá právo starať sa do vášho života a súdiť vás pokiaľ vás a vašu cestu životom nepozná.
ME:
V tomto príspevku som sa rovnako rozhodla vám napísať aj to, ako zapôsobila a vstúpila do môjho života Moma a zmenila ho (pohľad a štýl).
Momu som spoznala pred cca 2,5 rokmi. Po prvý krát som ju videla na stránke o 1D (One direction), ktorá bola zároveň najväčšou fanpage o 1D na SR. Vtedy som ju ale iba spoznávala a samozrejme nerobila nič také ako "beauty blogy/vlogy". Neskôr sa stala adminkou a niekoľkých iných stránkach a sama nejaké založila. Keď som prvý krát videla Mominu osobnú stránku "MOMA" bolo tam asi okolo 200 likes a ja som sa tam jednoducho pridala a tak to všetko začalo. V tom čase som mala 15 a končila som 9. ročník na základnej škole. Bola som dievča, ktoré nemal nikto rád,bola som na posmech za svoju váhu či výzor,životný štýl, jednoducho čierna ovca triedy. Nemala som nikoho komu by som nejako dôverovala a ľudia ma poznali len vtedy, ak niečo potrebovali. Keď som prišla domov, bolo to iné, no nie oveľa, stále som si pripadala sama. Boli to časy, kedy som premýšľala nad tým, prečo som vlastne tu. Keď som začala Momu sledovať, tak som si však uvedomila, že sú aj ľudia, ktorý vás nepoznajú, no záleží im na vás.
Neskôr keď si založila známu stránku "Moma-beauty/style tips", len sa mi potvrdzovalo to ako ju to, čo robí baví a nerobila to pre seba, ale aj pre nás. Jej začiatky boli ťažké, no našli sa aj ľudia ako my.
A prečo sa mi zmenil pohľad na život?
V príbehu Mominého života som v malej časti našla sama seba a svoj život, no rovnako som pochopila, že sú tu aj ľudia, ktorý majú aj väčšie problémy, no neopúšťajú sa a snažia sa žiť najlepšie ako sa len dá.
A tak to pokračovalo až SEM.
Založila som si fanpage o Mome, pretože som jednoducho chcela aby vedeli a poznali všetci aká je a KTO JE!
Vďaka Mome a stránke som našla niečo, čo som nečakala. A to priateľov, ktorých som celý život nemala. Našla som svoju najlepšiu priateľku, ktorú by som už nikdy nechcela vymeniť, našla som ľudí, ktorý mi hovoria, že sú moji fans, i keď som nikdy o nič také neprosila, nečakala to...len snívala.
Myslím, že som vám tu povedala toho dosť.
Chcem vám povedať len jedno.
Svoj názor si kľudne nechajte, je váš a každý ma naň právo, no nezaťažujte ním iných a neposudzujte niekoho, koho nepoznáte a ani len vo sne netušíte, čo denno denne zažíva a čím si musel prejsť aby sa dostal až ku svojmu cieľu a splnenému snu :)
A pre Momíkov,Bloggerov či ľudí, ktorý si plnia svoje sny..
Nezabúdajte, že je to váš život a nikto nemá právo vám zobrať čo i len minútu zo života tým, že sa kvôli nemu budete trápiť :) -MOMA
Ďakujem, že ste si to prečítali až do konca, a dúfam, že ste si niečo z toho zobrali :)
-Sabi
